Malé mesto, veľké mesto

Autor: Tomi Horváth | 17.4.2012 o 20:15 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  152x

Pochádzam z malého mesta pri Bratislave. V tomto meste som vyrastal, zažíval prvé dobrodružstvá, prvé lásky a sklamania. Bratislavu som navštevoval odjakživa, mám tu príbuzných a kamarátov, narodil som sa tu a niekoľko rokov aj žil(aj keď si to príliš nepamätám). Teraz už vyše pol roka znova bývam v Bratislave, ktorú považujem za veľké mesto, nech si hovorí kto chce, čo chce. Mojím cieľom nie je zdôrazňovať očividné rozdiely medzi malým a veľkým mestom, skôr chcem porovnať ich rozdielne atmosféry.

Malé mesto:

Nikdy som sa na moje mesto nepozeral ako na malé mesto, ale vzhľadom na počet jeho obyvateľov(15000), ho inak titulovať nemôžem. Život v takomto mestečku nie je dokonalý. Má svoje výhody, nevýhody a špecifiká. Čo by som hodnotil ako najväčšiu výhodu, je istá spriaznenosť s ostatnými obyvateľmi mesta. Je pravda, že väčšinu ľudí nepoznáte, ale pri zoznámení sa s niekým sa vždy nájde nejaký spoločný známy alebo proste už len to, že ste z rovnakého mesta.

Určite sa mnoho ľudí ozve, že výhodou menších miest je blízkosť prírody, menej áut, ale tento fakt neviem celkom objektívne posúdiť, keďže áut máme požehnane a príroda, tá je až na výnimky len rovné pole. V slovenskej literatúre bola taktiež veľakrát spomínaná malomeštiactvo ako zlá vlastnosť. S týmto nemôžem nesúhlasiť, závisť ako hlavný prejav malomeštiactva je v mojom meste naozaj očividne prítomná.

Tiež je tu ale paradoxne prítomná už spomínaná spriaznenosť. Ľudia si občas naozaj závidia aj nos medzi očami, ale keď sa stane niečo vážne tak ich dobrosrdečnosť a ochota pomôcť je až dojímavá. Samozrejme nehovorím, že vo veľkom meste alebo dedine sa toto nedeje, ale ten zlom medzi zlým a dobrým malomeštiactvom je veľmi dobre viditeľný.

Veľké mesto:

Bratislava ponúka veľký rad možností, ale aj veľa nástrah. Predsa len v takomto meste to viac žije. Možností je veľa, stačí si len vybrať. Či už hovoríme o kultúrnom, športovom či inom vyžití. Obchody a stravovacie zariadenia, otvorené prakticky nonstop sú veľkou výhodou. Samozrejme ide o to či na veci takéhoto typu máte peniaze, ale to väčšinou v Bratislave s takmer prirodzenou nezamestnanosťou nie je problém.

Viem, že to zatiaľ vyzerá, ako by Bratislava bola rajom na zemi, ale nie je tomu tak. Má aj svoje chyby a to veľakrát nie bezvýznamné. Určite každý, kto bol niekedy v Bratislave, si všimol veľa negatívnych vecí, ale o tých už sa popísalo neúrekom článkov. Chcem skôr vypichnúť jednu zaujímavú vec, ktorú som zaregistroval až potom čo som tu začal žiť. Po istom čase som sa napriek tomu, že v Bratislave je oveľa viac ľudí ako v mojom meste začal cítiť osamelý. A to aj napriek tomu, že tu mám veľa kamarátov a známych.

Samozrejme pochopím, ak sa nejaký východniar cíti v Bratislave osamelo, ale to nie je môj prípad. Tak som si myslel, že problém je na mojej strane, ale potom mi došlo, že nie tak úplne. Zistil som pre väčšinu ľudí známu vec, že život vo veľkom meste je o niečo viac anonymný ako v malom meste. Postupne som sa s tým zžil a veľakrát mi práve táto anonymita vyhovuje, ale občas mi príde ľúto, že ak vybehnem von na pivo, tak v krčme len tak náhodou nikoho známeho nestretnem.

Čo je teda záverom týchto myšlienok? Pre mňa jednoznačne to, že nič nie je jednoznačné. Páči sa mi život v Bratislave, chcem tu ešte veľa rokov žiť a momentálne ma nič neťahá nasťahovať sa naspäť domov. Na druhej strane, sa ale vždy rád vraciam do svojho malého mesta, kam ma viažu spomienky na bezstarostnú mladosť. Občas sa sám seba pýtam, či by som bol iný človek ak by som celú mladosť prežil v Bratislave? A odpoveď prichádza hneď vzápätí. Bol by som ochudobnený o možnosť poznať krásne rozdielne atmosféry malého a veľkého mesta.

Malé mesto:

Nikdy som sa na moje mesto nepozeral ako na malé mesto, ale vzhľadom na počet jeho obyvateľov(15000), ho inak titulovať nemôžem. Život v takomto mestečku nie je dokonalý. Má svoje výhody, nevýhody a špecifiká. Čo by som hodnotil ako najväčšiu výhodu, je istá spriaznenosť s ostatnými obyvateľmi mesta. Je pravda, že väčšinu ľudí nepoznáte, ale pri zoznámení sa s niekým sa vždy nájde nejaký spoločný známy alebo proste už len to, že ste z rovnakého mesta.

Určite sa mnoho ľudí ozve, že výhodou menších miest je blízkosť prírody, menej áut, ale tento fakt neviem celkom objektívne posúdiť, keďže áut máme požehnane a príroda, tá je až na výnimky len rovné pole. V slovenskej literatúre bola taktiež veľakrát spomínaná malomeštiactvo ako zlá vlastnosť. S týmto nemôžem nesúhlasiť, závisť ako hlavný prejav malomeštiactva je v mojom meste naozaj očividne prítomná.

Tiež je tu ale paradoxne prítomná už spomínaná spriaznenosť. Ľudia si občas naozaj závidia aj nos medzi očami, ale keď sa stane niečo vážne tak ich dobrosrdečnosť a ochota pomôcť je až dojímavá. Samozrejme nehovorím, že vo veľkom meste alebo dedine sa toto nedeje, ale ten zlom medzi zlým a dobrým malomeštiactvom je veľmi dobre viditeľný.

Veľké mesto:

Bratislava ponúka veľký rad možností, ale aj veľa nástrah. Predsa len v takomto meste to viac žije. Možností je veľa, stačí si len vybrať. Či už hovoríme o kultúrnom, športovom či inom vyžití. Obchody a stravovacie zariadenia, otvorené prakticky nonstop sú veľkou výhodou. Samozrejme ide o to či na veci takéhoto typu máte peniaze, ale to väčšinou v Bratislave s takmer prirodzenou nezamestnanosťou nie je problém.

Viem, že to zatiaľ vyzerá, ako by Bratislava bola rajom na zemi, ale nie je tomu  tak. Má aj svoje chyby a to veľakrát nie bezvýznamné. Určite každý, kto bol niekedy v Bratislave, si všimol veľa negatívnych vecí, ale o tých už sa popísalo neúrekom článkov. Chcem skôr vypichnúť jednu zaujímavú vec, ktorú som zaregistroval až potom čo som tu začal žiť. Po istom čase som sa napriek tomu, že v Bratislave je oveľa viac ľudí ako v mojom meste začal cítiť osamelý. A to aj napriek tomu, že tu mám veľa kamarátov a známych.

Samozrejme pochopím, ak sa nejaký východniar cíti v Bratislave osamelo, ale to nie je môj prípad. Tak som si myslel, že problém je na mojej strane, ale potom mi došlo, že nie tak úplne. Zistil som pre väčšinu ľudí známu vec, že život vo veľkom meste je o niečo viac anonymný ako v malom meste. Postupne som sa s tým zžil a veľakrát mi práve táto anonymita vyhovuje, ale občas mi príde ľúto, že ak vybehnem von na pivo, tak v krčme len tak náhodou nikoho známeho nestretnem.

Čo je teda záverom týchto myšlienok? Pre mňa jednoznačne to, že nič nie je jednoznačné. Páči sa mi život v Bratislave, chcem tu ešte veľa rokov žiť a momentálne ma nič neťahá nasťahovať sa naspäť domov. Na druhej strane, sa ale vždy rád vraciam do svojho malého mesta, kam ma viažu spomienky na bezstarostnú mladosť. Občas sa sám seba pýtam, či by som bol iný človek ak by som celú mladosť prežil v Bratislave? A odpoveď prichádza hneď vzápätí. Bol by som ochudobnený o možnosť poznať krásne rozdielne atmosféry malého a veľkého mesta.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?