Bol som na Slovane

Autor: Tomi Horváth | 26.3.2012 o 16:02 | (upravené 26.3.2012 o 16:09) Karma článku: 7,71 | Prečítané:  1924x

Včera som sa po viac ako 3 rokoch vrátil na futbalový štadión. Celé tieto roky som slovenskú futbalovú ligu sledoval len prostredníctvom novín a internetu. A čo ma presvedčilo aby som sa na štadión vrátil? Dopredu hovorím, že to nebola ani kvalita futbalu a tiež sa radikálne nezmenili fanúšikovia, kvôli ktorým som vlastne tú ligu bojkotoval.  

Presvedčil ma až môj malý brat. No uznajte, ako som mohol odolať jeho prosbám, aby som mu išiel ako doprovod a to dokonca na zápas môjho srdcového týmu, ktorému roky fandím. Celé to začalo v bratovej škole, ktorá sa zapojila do projektu mladý slovanista, organizovaného Slovanom Bratislava.

Projekt spočíva v tom, že Slovan poslal do viacerých škôl autobusy, ktoré zadarmo odviezli žiakov základných škôl a ich sprievodcov na futbal. Na štadióne mali pripravených viacero atrakcií a súťaží, ktoré mohli byť naozaj zábavné, súdiac podľa reakcií detí. Počas zápasu bolo pripravené pre deti organizované fandenie, ktoré síce nebolo dokonalé, ale treba uznať, že zaujať stovky detí nie je práve najjednoduchšie.

A aké teda boli moje pocity zo zápasu? Za prvé bol som veľmi prekvapený, na akej vysokej úrovni bol celý „fun sektor“ pripravený. Deti sa naozaj bavili a nehrozilo, že utečú alebo sa stratia. Sám som sa cítil bezpečne, keďže výskyt agresívnych alebo opitých „tiežfanúšikov“ bol v tomto sektore minimálny, ak nie nulový. Napriek tomu mám pár výhrad.

Prvou sú organizátori, ktorý z antukovej dráhy monitorujú divákov. Viem, že to je nevyhnutné, ale aspoň by sa mohli tváriť trocha normálnejšie. Mal som pocit akoby sme tam neboli vítaný. Druhá výhrada sa môže zdať banálna, ale určite nie je bezvýznamná. Jeden zo školákov, ktorý sedel neďaleko nás v jednej chvíli začal kričať pokrik „cigánske hovná“. Keď to vykrikoval už tretíkrát nemohol som to vydržať a dohovoril som mu, že ma to irituje. Bol som rád keď s tým prestal.

Samozrejme viem, že to bolo len dieťa(tipujem 8-10) , ktoré si mohlo tento pokrik osvojiť hocikde, ale podľa môjho názoru je zodpovednosťou rodičov aby dieťa naučili, že takéto reči nepatria do slušnej spoločnosti.

Som samozrejme rád, že na zápase nedošlo k žiadnym roztržkám. Mohlo to byť samozrejme spôsobené absenciou súperových fanúšikov, ale aj nižšou návštevou v kotli Slovanu. Nedá mi aby som nepoďakoval fanúšikom v kotli. Priznám sa že hlavne kvôli nim a ich správaniu, som prestal na Slovan chodiť. Bolo naozaj krásne vidieť ako stovky detí kričali otázku „Kto vyhraje dneska?“ a kotol im odpovedal „Samozrejme ŠK“.

Aby som to zhrnul, zápas síce nebol najlepší, ale atmosféra bola rozhodne pozitívna. Myslím, že práve takéto projekty majú schopnosť pritiahnuť strednú vrstvu na futbal. Samozrejme tvrdé jadro tu vždy bude, ale prevaha rodín z deťmi v hľadisku, ich môže donútiť sústrediť sa na povzbudzovanie a choreografie, namiesto bitiek a hanobenia súpera.

Budem sa opakovať, ale naozaj ďakujem Slovanu a bratislavským školám za tento projekt, vďaka ktorému uvažujem o častejších návštevách na štadióne. Samozrejme podmienkou je aby sme sa ja aj môj malý brat, naďalej cítili bezpečne.

P.S.: Dôkazom toho, že futbal spája národy a rasy je aj výsledok. Slovan Bratislava – AS Trenčín: 2:2. Góly: 39. Mészáros, 75. Smetana – 43. Hlohovský, 87. Depetris.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?