Mladosť mojich rodičov verzus moja mladosť

Autor: Tomi Horváth | 12.2.2012 o 12:00 | Karma článku: 7,02 | Prečítané:  1167x

Mladosť je podľa väčšiny ľudí najkrajšie obdobie života. Mladý človek sa väčšinou nemusí starať o živobytie, netrápia ho choroby a zažíva najkrajšie okamihy svojho života. Napríklad prvú lásku, nezabudnuteľné zábavy s kamarátmi, stužkovú a podobné príjemné veci. Cieľom môjho článku je porovnať to ako prežívali mladosť moji rodičia a ako som ju prežíval ja.

Pre obdobie v ktorom prežívali moji rodičia najčarovnejšie roky svojho života sa ujal názov normalizácia. Konkrétne to bolo obdobie na prelome 70. a 80. rokov až takmer po nežnú revolúciu. Spomienky mojich rodičov by sa dali zhrnúť ako pokojné a monotónne. Bolo to dané tým, že normalizácia sa vyznačovala istou utiahnutosťou vo verejnom, ale aj v súkromnom živote.

Zarazilo ma hlavne to ako spomínali na pokojný rodinný život. Rodina držala pokope, obchody zavreli v sobotu na obed a znova sa otvorili až v utorok ráno. Samozrejme bolo to dané aj tým, že moji rodičia vyrastali na dedine a v malom meste.

Na moje prekvapenie, moji rodičia vôbec nepociťovali nedostatok. Vecí v obchodoch bolo síce menej, ale boli chutnejšie a kvalitnejšie ako dneska. Luxusný tovar bol výsadou tuzexov a podpultového predaja, ale o to viac sa človek tešil keď dostal niečo naozaj pekné a kvalitné.

Čo vnímam ako negatívum, je, že boli vychovaný v istom nezáujme voči spoločnosti. Nič čo sa netýkalo rodiny alebo blízkeho okolia nebolo pre nich dôležité. Táto, podľa mňa zlá vlastnosť, im zostala sčasti až dodnes.

Ja som naopak prežíval svoju mladosť v turbulentných časoch, začiatku 21. storočia. Mne to príde ako samozrejmosť, ale oproti normalizácii sa v podstate neustále niečo deje. Ľudia sa búria neprestajne, politici sa nedelia na dobrých a zlých, ale tých ktorí kradnú a tých ktorí kradnú vo veľkom.  Rodina sa stáva čoraz plytkejšou, čo mi naozaj došlo až pred mesiacom na pive s kamarátmi. Stretli sme sa tam piati a až na jedného bol každý z rozvedenej rodiny.

Tiež je pravdou, že čas strávený v kruhu rodiny je neporovnateľne kratší ako kedysi. Aj keď ja považujem svoje detstvo a mladosť za veľmi pekné obdobie moji rodičia za to môžu skôr nepriamo. Síce ma zahŕňali láskou, ale spomínam si hlavne na to ako sa dreli aby som mohol dostať vreckové a chodiť von s kamarátmi.

Na záver musím poznamenať, že mladosť človeka, je nezávisle od obdobia v ktorom ju prežíval, krásna vec a takmer každý na ňu spomína s istou melanchóliou a radosťou. Bol by som samozrejme rád, ak by ste sa v diskusii podelili o svoje zážitky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?